Nežiadúce interakcie medicínskych materiálov po implantácii do ľudského organizmu vedú k zníženiu terapeutickej alebo diagnostickej účinnosti a taktiež môžu viesť k zápalovým reakciám. Preto je dôležité vyvíjať možnosti ochrany implantovateľných materiálov pred odozvou imunitného systému hostiteľského organizmu.

„V našom spoločnom výskume s Ústavom makromolekulovej chémie Akadémie vied Českej republiky sme vyvinuli nový typ tenkých hydrogélových vrstiev kovalentne naviazaných na rôzne podklady. Ako základný materiál sme použili štatistický kopolymér na báze poly(2-metyl-2-oxazolínu) v kombinácii s monomérom obsahujúcim násobné väzby. Sieťovanie kopolyméru a jeho naviazanie na povrch sa uskutočnilo v jednom kroku pomocou elektrónového beta žiarenia,“ povedal Juraj Kronek z Ústavu polymérov SAV, v.v.i.

Výhodou tejto metódy je podľa vedca možnosť nastavenia hrúbky a tuhosti hydrogélových vrstiev pomocou dávky žiarenia a zloženia kopolyméru.

„Naše výsledky ukázali, že takýmto spôsobom sa podarilo zamedziť nežiadúcej adhézii buniek, čo prispieva k zvýšeniu biokompatibility modifikovaných materiálov. Ďalšou výhodou uvedeného prístupu je praktická realizovateľnosť, keďže zdroje elektrónového žiarenia sú bežne využívané v nemocniciach,“ dodal vedec.

Viac informácií o výskume je dostupných na: https://doi.org/10.1016/j.apsusc.2023.157061

Spracovala: Monika Tináková, Úrad SAV
Foto: Juraj Kronek, Ústav polymérov SAV, v. v. i.